Mnohí ľudia s IBS, SIBO alebo potravinovými intoleranciami pristupujú k úprave stravy veľmi zodpovedne. Postupne identifikujú spúšťače, upravujú jedálniček a snažia sa minimalizovať faktory, ktoré vedú k zhoršeniu symptómov.
Napriek tomu sa často stretávajú so situáciou, keď nafukovanie pretrváva – aj pri dodržiavaní odporúčaní a zdanlivo „správne“ nastavenej strave.
V takejto situácii je prirodzené hľadať ďalšie chyby v jedle. Prax však ukazuje, že nie vždy ide primárne o samotné potraviny.
V niektorých prípadoch môže byť rozhodujúci spôsob, akým telo reaguje na trávenie z mechanického a regulačného hľadiska. Ide najmä o koordináciu medzi bránicou a brušnou stenou, ktorá ovplyvňuje, ako sa mení tlak v brušnej dutine počas trávenia.
Ak je táto koordinácia narušená, môže dochádzať k viditeľnému nafukovaniu aj bez výraznej zmeny v objeme črevného obsahu.
Nafukovanie nie je vždy o plyne
V bežnej praxi sa nafukovanie často automaticky spája so zvýšenou tvorbou plynu v čreve. Tento predpoklad je logický, no z pohľadu aktuálnych poznatkov nie vždy presný.
Je dôležité rozlišovať medzi dvoma pojmami:
- bloating – subjektívny pocit tlaku, plnosti alebo napätia v bruchu,
- abdominálna distenzia – objektívne viditeľné zväčšenie obvodu brucha.
Tieto dva javy sa často vyskytujú súčasne, no nemusia mať rovnakú príčinu.
U mnohých pacientov s funkčnými tráviacimi ťažkosťami nie je objem črevného plynu významne zvýšený, a napriek tomu dochádza k výraznej distenzii. To naznačuje, že samotné množstvo plynu nedokáže vysvetliť všetky prípady nafukovania.
Do popredia sa preto dostáva mechanizmus, ktorý súvisí s tým, ako telo reaguje na prítomnosť obsahu v tráviacom trakte.
Čo sa v tele skutočne deje
Za normálnych okolností funguje spolupráca medzi bránicou a brušnou stenou koordinovane. Pri trávení dochádza k miernemu zvýšeniu objemu v tráviacom trakte, na čo telo reaguje adaptívne:
- bránica sa uvoľňuje a mierne sa posúva smerom nahor,
- brušná stena sa aktivuje a poskytuje oporu,
- tlak v brušnej dutine sa rozloží rovnomerne.
U časti pacientov však dochádza k opačnému vzorcu reakcie – k narušeniu tejto koordinácie, označovanému ako abdominofrenická dyssynergia.
Typicky sa prejavuje tým, že:
- bránica sa paradoxne sťahuje a posúva smerom nadol,
- predná brušná stena sa uvoľňuje, namiesto toho, aby sa aktivovala,
- tlak v brušnej dutine sa presmeruje smerom dopredu.
Výsledkom nie je zvýšenie objemu obsahu v čreve, ale zmena jeho distribúcie a tlaku. Navonok sa to prejaví ako viditeľné nafúknutie brucha, často aj po malom jedle alebo bez zjavnej príčiny.
Prečo je to pri IBS výraznejšie
U ľudí so syndrómom dráždivého čreva zohráva významnú úlohu viscerálna hypersenzitivita – zvýšená citlivosť na podnety z tráviaceho traktu.
Bežné fyziologické procesy, ako je pohyb črevného obsahu alebo prítomnosť plynu, môžu byť vnímané intenzívnejšie a často ako nepríjemné.
Zároveň je dôležitá aj os mozog–črevo, ktorá ovplyvňuje:
- motilitu čreva,
- vnímanie podnetov,
- reakciu organizmu na stres.
Ak je nervový systém v stave zvýšenej reaktivity, črevo reaguje citlivejšie aj na bežné podnety. V tomto kontexte môže abdominofrenická dyssynergia pôsobiť ako zosilňovač – mechanická reakcia tela sa prejaví výraznejšie.
Prečo diéta nie vždy stačí
Úprava stravy je pri IBS dôležitá a v mnohých prípadoch prináša úľavu. Nie vždy však dokáže vysvetliť ani vyriešiť pretrvávajúce nafukovanie.
Ak je dominantným faktorom mechanická a regulačná zložka, problém sa neodohráva primárne na úrovni obsahu čreva, ale na úrovni reakcie tela.
V praxi sa preto stretávame s tým, že pacient:
- postupne rozširuje zoznam „zakázaných“ potravín,
- snaží sa o stále prísnejšie diéty,
- napriek tomu nepozoruje výrazné zlepšenie.
Zmysel má preto rozlišovať medzi tým, čo sa v čreve nachádza, a tým, ako na to organizmus reaguje.
Úloha dychu a nervového systému
Koordinácia medzi bránicou a brušnou stenou úzko súvisí s fungovaním nervového systému.
Bránica je nielen dýchací sval, ale aj dôležitý prvok regulácie vnútrobrušného tlaku. Jej činnosť je ovplyvňovaná autonómnym nervovým systémom.
Pri zvýšenej stresovej záťaži alebo dlhodobo zvýšenej reaktivite sa môže meniť dýchací vzorec a svalová koordinácia. Typicky dochádza k:
- povrchnejšiemu a rýchlejšiemu dýchaniu,
- zníženej koordinácii medzi bránicou a brušnou stenou,
- zvýšenému napätiu v oblasti trupu.
V takomto stave je organizmus viac orientovaný na obranný režim než na trávenie, čo sa môže prejaviť aj mechanickými zmenami v brušnej dutine.
Čo sa osvedčuje v praxi
Ak je nafukovanie spojené s mechanickou a regulačnou zložkou, prístup k jeho riešeniu sa mierne mení.
Zmysel má napríklad:
- venovať pozornosť dychu počas dňa, najmä v súvislosti s jedlom,
- zaradiť krátke, pravidelné momenty vedomého dýchania,
- sledovať stav nervového systému pri jedle (napätie, stres, ponáhľanie),
- pracovať s tempom jedenia a celkovým kontextom dňa,
- vnímať reakcie tela komplexne, nie len cez jednotlivé potraviny.
Pri výraznejších ťažkostiach môže byť prínosná aj cielená práca s odborníkom, napríklad formou fyzioterapie alebo biofeedbacku.
Záver
Nafukovanie pri IBS nie je vždy dôsledkom chyby v strave. V niektorých prípadoch ide o kombináciu mechanických a regulačných faktorov, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým telo reaguje na bežné procesy trávenia.
Porozumenie týmto mechanizmom umožňuje pozerať sa na problém širšie a hľadať riešenia, ktoré nejdú len cestou ďalšieho obmedzovania jedla.
Ak máte pocit, že robíte všetko správne a napriek tomu sa nafukovanie opakovane vracia, môže mať zmysel pozrieť sa na problém komplexnejšie a prebrať ho s odborníkom. V prípade záujmu ma neváhajte kontaktovať.
Zdroje:
Damianos et al., 2023: Abdominophrenic Dyssynergia: A Narrative Review
DOI: 10.14309/ajg.0000000000002044
