Dychové testy na SIBO (Small Intestinal Bacterial Overgrowth – syndróm bakteriálneho prerastania tenkého čreva) sú dnes bežnou súčasťou diagnostiky funkčných tráviacich ťažkostí. Pacienti s nafukovaním, bolesťami brucha, hnačkami, zápchou či pocitom „prelievania“ čriev často absolvujú vodíkový alebo metánový dychový test ako súčasť diferenciálnej diagnostiky.

Mnoho pacientov však podceňuje fázu prípravy. A pritom práve príprava rozhoduje o kvalite výsledku.

Ak sa na test nepripravíte správne, môžete dostať:

• falošne pozitívny výsledok (test vyjde pozitívne, hoci SIBO nemáte),

• alebo falošne negatívny výsledok (SIBO máte, ale test to nezachytí).

Tento článok podrobne vysvetľuje:

• prečo je príprava taká dôležitá,

• čo sa deje v čreve počas testu,

• čo presne jesť 3 dni pred vyšetrením,

• prečo nestačí „vynechať zeleninu“,

• a aké sú najčastejšie chyby.

Čo je SIBO a prečo sa robí dychový test

SIBO je stav, pri ktorom dochádza k tvorbe nadmerného množstva baktérií v tenkom čreve. Tieto baktérie fermentujú sacharidy skôr, než sa vstrebú – a produkujú plyny (vodík, metán). A tento proces spôsobuje mnohé nepríjemné symptómy, znižuje kvalitu života a spôsobuje vám vrásky na tvári.

Pri dychovom teste pacient vypije roztok glukózy alebo laktulózy. Ak sa v tenkom čreve nachádza nadmerné množstvo baktérií, začnú tento substrát fermentovať a vzniknutý vodík alebo metán sa vstrebáva do krvi a následne vydychuje pľúcami. Meria sa koncentrácia plynov v dychu v určitých časových intervaloch.

Test teda nepriamo meria bakteriálnu fermentáciu.

A tu je kľúč:
Ak máte pred testom „rozbehnuté“ črevo plné fermentovateľných zvyškov potravy, výsledok môže byť skreslený.

Prečo je príprava taká prísna?

3 dni pred testom sa odporúča výrazne obmedziť:

• vlákninu,

• fermentovateľné sacharidy,

• mliečne výrobky,

• obilniny,

• ovocie,

• zeleninu,

• strukoviny,

• orechy,

• sladidlá.

Cieľom je minimalizovať zvyškovú fermentáciu v hrubom čreve a stabilizovať črevné prostredie.

Ak by ste napríklad deň pred testom zjedli:

• celozrnný chlieb,

• šalát,

• strukoviny,

• ovocie,

• alebo bezlaktózový jogurt so sladidlami,

baktérie v čreve budú aktívne fermentovať aj nasledujúci deň. To môže viesť k zvýšeným bazálnym hodnotám vodíka a test potom neodráža realitu.

Podobné princípy redukcie fermentácie opisuje aj výživový manažment pri funkčných poruchách trávenia a IBS

Prečo nestačí „vynechať mlieko a zeleninu“

Pacienti si často myslia, že príprava znamená:
„Nejem brokolicu a nepijem mlieko., bude to ok.“

To však nestačí. Príprava je komplexnejšia a dôležitá.

Rizikové sú aj:

• zemiaky (najmä vychladnuté – obsah rezistentného škrobu),

• ryžové chlebíky,

• bezlepkové pečivo,

• koreniny,

• žuvačky,

• sladidlá (sorbitol, xylitol),

• proteínové prášky,

• rastlinné náhrady mlieka.

Aj malé množstvo fermentovateľných sacharidov môže ovplyvniť test.

Čo teda jesť 3 dni pred dychovým testom?

Strava má byť jednoduchá, minimálna, bez zvyškov a nízkosacharidová.

Povolené potraviny:

• čisté mäso (kuracie, morčacie, hovädzie),

• ryby,

• vajcia,

• biela ryža,

• voda,

• slabý čierny čaj.

Bez marinád, bez omáčok, bez zeleniny, bez byliniek, aj keď pôsobí “nezdravo”, je to príprava na test, je dôležité tieto doporučenia dodržať.

Modelový 3-dňový režim

Raňajky

• vajcia natvrdo alebo praženica bez mlieka,

• malá porcia bielej ryže,

• voda alebo slabý čaj.

Ak niekomu vajcia nerobia dobre, môže si dať ryžu s kúskom mäsa – je to síce netradičné, ale funkčné.

Obed

• varené alebo pečené kuracie mäso,

• biela ryža,

• voda.

Večera

• ryba alebo mäso,

• malá porcia ryže,

• voda.

Deň pred testom večera ľahká, menšia porcia.

12 hodín pred testom už nič nejesť (len čistá voda).

Čo ešte môže ovplyvniť výsledok

• Antibiotiká (minimálne 4 týždne pred testom nie).

• Probiotiká (vysadiť aspoň týždeň pred testom).

• Laxatíva.

• Kolonoskopia v posledných týždňoch.

• Intenzívne cvičenie deň pred testom.

• Fajčenie.

• Zubná pasta so sladidlami ráno pred testom.

Aj tieto faktory môžu ovplyvniť bazálne hodnoty plynov a spraviť váš výsledok SIBO testu nesprávny.

Najčastejšie chyby pacientov

1. „Dala som si len trošku šalátu.“

2. „Jedla som bezlepkové pečivo, to je predsa bezpečné.“

3. „Ryžové chlebíky sú len ryža.“

4. „Vypila som bylinkový čaj.“

5. „Dala som si kávu bez mlieka.“

Každá z týchto drobností môže výsledok skresliť.

Je táto príprava bezpečná?

Áno. Trvá len 2–3 dni a ide o krátkodobé nutričné obmedzenie. Nie je to diéta, je to diagnostická fáza.

Po teste sa môžete vrátiť k bežnej strave.

Prečo je správny výsledok taký dôležitý

Diagnóza SIBO často vedie k:

• antibiotickej liečbe,

• úprave stravy,

• cieleným probiotikám,

• práci s motilitou čreva.

Falošný výsledok môže znamenať:

• zbytočnú antibiotickú liečbu,

• zbytočné obmedzenia,

• alebo naopak poddiagnostikovanie problému.

Preto má príprava rovnakú váhu ako samotný test. Ak ste sa rozhodli zvládnuť test, príprava je dôležitá a jednoduchšie je mať správny výsledok vďaka dobrej príprave, ako nesprávny výsledok a trápiť sa dlhodobo s nesprávnou diagnózou a liečbou.

Súvislosť so syndrómom dráždivého čreva

Mnoho pacientov s diagnózou syndrómu dráždivého čreva (IBS) má zároveň podozrenie na SIBO – alebo im je SIBO neskôr potvrdené. V klinickej praxi sa tieto dva stavy často prekrývajú a symptomaticky sa môžu javiť takmer identicky.

Typické spoločné príznaky zahŕňajú:

• nafukovanie krátko po jedle,

• nadmernú plynatosť,

• bolesti brucha,

• hnačku alebo zápchu,

• pocit „plnosti“ či tlaku v bruchu,

• zhoršenie ťažkostí po konzumácii fermentovateľných sacharidov.

Z pohľadu pacienta sa tak môže zdať, že ide o ten istý problém. Z patofyziologického hľadiska však ide o odlišné mechanizmy.

IBS je funkčná porucha charakterizovaná poruchou osi črevo–mozog, viscerálnou hypersenzitivitou a zmenenou motilitou. Črevo reaguje prehnane na podnety, vrátane bežného množstva plynov.

SIBO je naopak stav, pri ktorom dochádza k objektívnemu nadmernému osídleniu tenkého čreva baktériami, ktoré produkujú plyny predčasne – už v proximálnych častiach tráviaceho traktu.

V praxi to znamená:

• Pacient s IBS môže mať normálne množstvo plynov, ale zvýšenú citlivosť na ich prítomnosť.

• Pacient so SIBO má nadmernú produkciu plynov v nesprávnom mieste čreva.

• Časť pacientov má kombináciu oboch mechanizmov.

Preto je výživový manažment funkčných porúch trávenia, vrátane práce s fermentáciou sacharidov, taký kľúčový. Úprava príjmu FODMAP, regulácia veľkosti porcií, načasovanie jedál, podpora motility a stabilizácia nervového systému môžu výrazne zmierniť symptómy – bez ohľadu na to, či ide primárne o IBS, SIBO alebo ich kombináciu.

Avšak – a to je zásadné – bez presnej diagnostiky nevieme, s akým mechanizmom pracujeme.

Ak pacient s IBS bez potvrdeného SIBO podstúpi opakované antibiotické kúry „pre istotu“, môže si zhoršiť črevnú mikrobiotu bez dlhodobého efektu.

Ak pacient so SIBO absolvuje iba lowFODMAP režim bez riešenia bakteriálneho prerastania, symptómy sa môžu síce dočasne zmierniť, ale príčina pretrváva.

Presná diagnostika je preto základným krokom pred akoukoľvek intervenciou. Zahŕňa:

• dôkladnú anamnézu,

• aplikáciu kritérií ROME IV pri podozrení na IBS,

• zváženie rizikových faktorov pre SIBO (napr. poruchy motility, pooperačné stavy, hypotyreóza, diabetes),

• a v indikovaných prípadoch dychový test.

Až na základe týchto údajov je možné zvoliť cielený terapeutický plán.

Inými slovami:
Strava je silný nástroj. Ale až diagnostika rozhodne, kam ju nasmerujeme.

Záver

Príprava na dychový test na SIBO nie je formalita. Je to nevyhnutná súčasť diagnostického procesu.

Ak chcete mať:

• presný výsledok,

• správne nastavenú liečbu,

• a jasné odpovede,

dodržte prípravu dôsledne.

2–3 dni „nudného“ jedálnička vám môžu ušetriť mesiace neistoty. Ak potrebujete pomôcť, ozvite sa. Rada vám pomôžem.

Zdroje

1. Rezaie A. et al. Hydrogen and Methane-Based Breath Testing in Gastrointestinal Disorders: The North American Consensus. Am J Gastroenterol. 2017.

2. Pimentel M. et al. A 14-Day Elemental Diet Is Highly Effective in Normalizing the Lactulose Breath Test. Dig Dis Sci. 2004.

3. Ghoshal U.C., Shukla R. Small Intestinal Bacterial Overgrowth and Irritable Bowel Syndrome: A Bridge Between Functional Organic Dichotomy. Gut Liver. 2017.

4. Gibson P.R., Shepherd S.J. Evidence-based dietary management of functional gastrointestinal symptoms: The FODMAP approach. J Gastroenterol Hepatol. 2010.

5. Chey W.D. et al. ACG Clinical Guideline: Management of Irritable Bowel Syndrome. Am J Gastroenterol. 2021.

6. Birkusová M. Manažment stravy a životného štýlu pri funkčných poruchách trávenia