Rome V kritériá: Nová éra diagnostiky syndrómu dráždivého čreva a porúch osi črevo–mozog
Čo sa mení v diagnostike IBS a prečo je to dôležité pre pacientov aj odborníkov?
Ak ste sa v posledných rokoch pohybovali v oblasti gastroenterológie, výživy alebo manažmentu syndrómu dráždivého čreva (IBS), pravdepodobne ste sa stretli s pojmom Rome IV kritériá. Práve tie od roku 2016 predstavovali základný diagnostický rámec pre tzv. funkčné poruchy tráviaceho traktu.
V roku 2026 však prichádza významná zmena.
Po desiatich rokoch výskumu, klinických skúseností a medzinárodnej spolupráce odborníkov z celého sveta boli predstavené Rome V kritériá, ktoré zásadne menia pohľad na diagnostiku a manažment porúch osi črevo–mozog.
Od „funkčných porúch“ k poruchám osi črevo–mozog
Jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré prinášajú Rome V kritériá, je definitívny odklon od pojmu funkčné gastrointestinálne poruchy (Functional Gastrointestinal Disorders – FGID). Tento termín sa v odbornej literatúre používal viac ako tri desaťročia a označoval skupinu ochorení, pri ktorých pacient pociťoval reálne symptómy, no bežné diagnostické vyšetrenia neodhalili štrukturálne poškodenie tráviaceho traktu.
Práve toto pomenovanie však viedlo k mnohým nedorozumeniam. Slovo „funkčný“ bolo často nesprávne interpretované ako „psychický“, „vymyslený“ alebo „bez skutočného medicínskeho podkladu“. Pacienti s IBS preto neraz odchádzali z ambulancií s pocitom, že ich problémy nie sú brané vážne.
Mnohí si vypočuli výroky ako:
„Všetky výsledky máte v poriadku.“
„Kolonoskopia je negatívna.“
„Žiadne zápalové ochorenie sme nenašli.“
„To bude zo stresu.“
„Musíte sa naučiť menej nad tým premýšľať.“
Takéto vysvetlenia síce často neboli myslené zle, no pacientovi neposkytovali odpoveď na otázku, prečo má bolesti, hnačky, zápchu, nafukovanie alebo kŕče, ktoré mu výrazne znižujú kvalitu života.
Čo dnes vieme o IBS?
V posledných dvoch desaťročiach priniesol výskum v oblasti neurogastroenterológie obrovské množstvo nových poznatkov. Ukázalo sa, že syndróm dráždivého čreva a ďalšie poruchy patriace medzi DGBI nie sú ochoreniami bez biologického podkladu.
Naopak.
Ide o komplexné poruchy komunikácie medzi tráviacim traktom, nervovým systémom, imunitným systémom a mozgom.
Práve preto Rome V používa nový názov:
Disorders of Gut-Brain Interaction (DGBI) – poruchy interakcie črevo–mozog.
Tento názov presnejšie vystihuje podstatu ochorenia a odráža súčasné vedecké poznanie.
- Poruchy motility tráviaceho traktu
Jedným z mechanizmov podieľajúcich sa na vzniku symptómov je narušená motilita tráviaceho systému.
Motilita predstavuje koordinovaný pohyb svaloviny tráviaceho traktu, ktorý zabezpečuje posun potravy od pažeráka až po konečník.
U pacientov s IBS môže dochádzať k:
- zrýchlenému prechodu črevného obsahu,
- spomaleniu pohybu čriev,
- nekoordinovaným kontrakciám,
- nadmerným alebo nedostatočným reakciám na príjem potravy.
Výsledkom môžu byť:
- hnačky,
- zápchy,
- pocit neúplného vyprázdnenia,
- náhle nutkanie na stolicu,
- bolestivé kŕče.
Zaujímavé je, že tieto zmeny často nie sú viditeľné pri klasických zobrazovacích vyšetreniach, no dajú sa zachytiť špecializovanými funkčnými testami.
- Viscerálna hypersenzitivita – keď črevo cíti viac, ako by malo
Viscerálna hypersenzitivita je dnes považovaná za jeden z hlavných mechanizmov vzniku IBS.
Zdravé črevo neustále vytvára plyny, rozťahuje sa pri príjme potravy a vykonáva tisíce kontrakcií denne. Väčšina ľudí tieto procesy vôbec nevníma.
Pacient s IBS ich však často vníma veľmi intenzívne.
To, čo zdravý človek nepocíti, môže pacient s IBS opisovať ako:
- tlak,
- bolesť,
- nafukovanie,
- kŕče,
- nepríjemné prelievanie čriev.
Nejde pritom o to, že by sa v jeho čreve tvorilo viac plynov ako u ostatných ľudí.
Problémom je, že nervový systém interpretuje bežné podnety ako bolestivé alebo ohrozujúce.
Črevo sa stáva „príliš citlivým mikrofónom“, ktorý zosilňuje aj normálne fyziologické signály.
- Zmeny črevného mikrobiómu
Významnú úlohu zohráva aj črevný mikrobióm.
Dnes vieme, že črevné baktérie:
- ovplyvňujú fermentáciu potravy,
- produkujú mastné kyseliny s krátkym reťazcom,
- komunikujú s imunitným systémom,
- produkujú neurotransmitery,
- ovplyvňujú funkciu nervového systému.
U časti pacientov s IBS sa pozorujú:
- zmeny v zastúpení jednotlivých bakteriálnych druhov,
- znížená diverzita mikrobiómu,
- odlišná fermentačná aktivita,
- vyššia tvorba plynov pri niektorých typoch sacharidov.
Práve tieto poznatky stáli pri zrode lowFODMAP protokolu, ktorý dnes patrí medzi najúčinnejšie nutričné intervencie pri IBS.
Treba však zdôrazniť, že IBS nie je ochorením spôsobeným jednou konkrétnou baktériou. Ide o komplexnú interakciu medzi mikrobiómom, črevom a mozgom.
- Aktivácia imunitného systému a mikrozápal
Ďalším významným objavom posledných rokov je zistenie, že u mnohých pacientov s IBS dochádza k miernej aktivácii imunitného systému.
Nejde o zápal viditeľný pri kolonoskopii, aký poznáme pri Crohnovej chorobe alebo UC.
Ide o tzv. nízkostupňový zápal (low-grade inflammation).
Vedci opakovane nachádzajú:
- zvýšenú aktivitu mastocytov,
- vyššie koncentrácie niektorých cytokínov,
- zvýšenú priepustnosť črevnej bariéry,
- známky aktivácie slizničnej imunity.
Tieto zmeny môžu prispievať k:
- bolestivosti,
- hypersenzitivite,
- poruchám motility,
- zvýšenej reakcii na niektoré potraviny.
Najvýraznejšie bývajú u pacientov s postinfekčným IBS, ktoré vznikne po prekonaní akútnej gastroenteritídy.
- Porucha komunikácie medzi črevom a mozgom
Práve tento mechanizmus predstavuje jadro celej koncepcie DGBI.
Črevo a mozog sú prepojené prostredníctvom tzv. osi črevo–mozog.
Táto komunikácia prebieha cez:
- nervový systém,
- vagový nerv,
- hormóny,
- imunitné mediátory,
- produkty črevného mikrobiómu.
Za normálnych okolností funguje táto komunikácia harmonicky.
Pri DGBI však dochádza k narušeniu spracovania signálov.
Mozog môže prehnane reagovať na normálne podnety z čreva a črevo môže prehnane reagovať na stresové signály z mozgu.
Vzniká začarovaný kruh:
stres → zvýšená citlivosť čreva → symptómy → obavy → ďalší stres → ďalšie zhoršenie symptómov.
To však neznamená, že IBS je psychické ochorenie.
Znamená to, že psychika je jedným z biologických faktorov, ktoré ovplyvňujú fungovanie tráviaceho systému.
Prečo je táto zmena taká dôležitá?
Rome V prináša pacientom veľmi dôležité posolstvo:
IBS nie je vymyslené ochorenie.
Nie je to dôsledok slabej vôle, precitlivenosti alebo neschopnosti zvládať stres.
Je to reálne ochorenie založené na poruche komunikácie medzi črevom, nervovým systémom, imunitou, mikrobiómom a mozgom.
Práve preto moderný manažment IBS už nespočíva len v predpísaní lieku alebo diéty. Vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci výživu, životný štýl, pohyb, prácu so stresom, kvalitný spánok a v niektorých prípadoch aj psychoterapiu.
Rome V tak definitívne potvrdzuje to, čo mnohí pacienti cítili už dávno:
ich symptómy sú skutočné, biologicky podmienené a zaslúžia si odbornú pozornosť a rešpekt.
Najväčšia zmena pri IBS: vracia sa „diskomfort“
Keď boli publikované Rome IV kritériá, jednou z najdiskutovanejších zmien bolo odstránenie pojmu abdominálny diskomfort.
Pacient musel spĺňať kritérium:
- opakovaná bolesť brucha minimálne 1 deň týždenne počas posledných 3 mesiacov.
Mnohí klinici však upozorňovali na problém.
Veľká časť pacientov s IBS netrpí klasickou bolesťou.
Namiesto nej opisujú:
- tlak,
- nafúknutie,
- nepríjemné pocity v čreve,
- pocit „prelievania“,
- pnutie alebo kŕče.
Rome V preto po rokoch diskusií opätovne vracia do diagnostiky pojem:
„abdominálna bolesť alebo diskomfort“.
Pre prax to znamená, že diagnostika bude bližšia tomu, ako pacienti svoje ťažkosti reálne opisujú.
Diagnostika už nie je len o symptómoch
Rome IV bol stále prevažne symptómovo orientovaný systém.
Rome V ide ďalej.
Zdôrazňuje potrebu hodnotiť:
- biologické faktory,
- psychologické faktory,
- životný štýl,
- sociálne determinanty zdravia,
- kvalitu života pacienta,
- stravovacie návyky,
- traumatické udalosti v anamnéze.
Inými slovami:
Pacient už nie je len „IBS-D“ alebo „IBS-C“.
Stáva sa komplexným človekom so svojím vlastným príbehom.
Oddelenie výskumných a klinických kritérií
Veľkou novinkou Rome V je rozdelenie diagnostických kritérií na:
Výskumné kritériá
Používajú sa v klinických štúdiách.
Sú prísnejšie a presnejšie definované, aby boli výsledky výskumov porovnateľné.
Klinické kritériá
Používajú sa v ambulancii.
Sú flexibilnejšie a umožňujú lekárovi zohľadniť individuálne okolnosti pacienta.
Ide o veľmi dôležitú zmenu.
Doteraz sa totiž často stávalo, že pacient síce jasne vykazoval obraz IBS, ale nespĺňal presne všetky výskumné podmienky Rome IV.
Výživa sa stáva súčasťou diagnostiky a liečby
Rome V prvýkrát systematicky integruje:
- lowFODMAP protokol,
- behaviorálnu terapiu,
- psychologické intervencie,
- farmakoterapiu,
- edukáciu pacienta.
Pre odborníkov pracujúcich s pacientmi s IBS je to významný krok. Výživa už nie je vnímaná ako doplnok. Stáva sa jednou zo základných súčastí manažmentu porúch osi črevo–mozog.
Nové diagnózy
Rome V prináša aj nové samostatné diagnózy, ktoré doteraz neboli plnohodnotne zaradené do klasifikácie.
Patria medzi ne napríklad:
- Retrograde Cricopharyngeal Dysfunction (neschopnosť odgrgnúť si),
- abdominálna migréna u dospelých,
- anorektálna senzorická dysfunkcia.
To odráža rastúce poznatky o tom, ako komplexne funguje os črevo–mozog.
Čo znamenajú Rome V kritériá pre pacientov?
Pre pacientov s IBS sú Rome V kritériá dobrou správou.
Prinášajú totiž:
- menšiu stigmatizáciu ochorenia,
- presnejší opis symptómov,
- väčší dôraz na kvalitu života,
- uznanie úlohy výživy,
- lepšie pochopenie vzťahu medzi črevom, nervovým systémom a psychikou,
- individualizovanejší prístup k liečbe.
Doba, keď bol pacient s IBS po negatívnej kolonoskopii odoslaný domov so slovami „nič vám nie je“, sa pomaly končí.
Rome V kritériá predstavujú najväčšiu aktualizáciu diagnostiky porúch osi črevo–mozog za posledné desaťročie. Namiesto úzko symptómového pohľadu prinášajú komplexný biopsychosociálny model, ktorý rešpektuje moderné poznatky o fungovaní tráviaceho systému.
Pre pacientov s IBS to znamená väčšiu šancu na pochopenie ich ťažkostí. Pre odborníkov zase jasnejší rámec, ako pristupovať k diagnostike a liečbe človeka, ktorého problém nevzniká len v čreve, ale v celej komunikácii medzi črevom, nervovým systémom, psychikou a životným štýlom.
A možno práve toto je najdôležitejšia správa Rome V:
IBS nie je „iba v hlave“. Ale ani „iba v čreve“. Je to ochorenie komunikácie medzi nimi.
Ak potrebujete pomôcť so svojím citlivým trávením, ozvite sa. Spolu to zvládneme.
Zdroje:
- The Rome Foundation – Rome V Disorders of Gut-Brain Interaction (5th Edition)
- The Rome Foundation – Rome V Clinical Criteria and Guidelines
